Obec Dubovce bola v nedeľu 13. októbra 2024 dejiskom ďakovnej slávnosti za blahorečenie ich rodáka Jána Havlíka, seminaristu Misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul. Pre svoju vernosť Kristovi prežil 11 rokov v uránových baniach, lágroch a žalároch. Za blahoslaveného bol vyhlásený 31. augusta v Šaštíne. Ďakovné podujatie zorganizovala filiálka Farnosti Radošovce v Dubovciach.

Ďakovnú svätú omšu v jeho rodisku celebroval bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Predchádzala jej spomienka pri hrobe blahoslaveného Jána. Na cintoríne prítomných pozdravil farár z Radošoviec Viliam Tuma, Dana Dorothea Mikulová, aktérka prípravnej fázy procesu blahorečenia, a provinciál Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, P. Tomáš Brezáni, CM.

Počas spomienky Katarína Matúšová predniesla báseň Jozefa Tomášika „Relikviár“. Miestny ženský spevokol zaspieval pieseň o bl. Jánovi. Spomienku zakončil modlitbou arcibiskup Zvolenský. Následne sa sprievod presunul z cintorína do Kostola sv. Žofie, kde bola svätá omša za účasti viacerých kňazov, ktorú celebroval arcibiskup Zvolenský.

Na podujatí sa zúčastnili členovia prípravného tímu blahorečenia, laici a zasvätení z Vincentskej rodiny, desiatky rodákov a príbuzní Jána Havlíka, vrátane jeho sestry Márie Tokošovej s manželom.

Arcibiskup Zvolenský, ktorý v minulosti otvoril a ukončil proces blahorečenia Jána Havlíka, vo svojej homílii ocenil jedinečný príklad blahoslaveného a vyzdvihol rodinné zázemie, z ktorého pochádzal. „Rodina ho podporovala a trpela s ním. Cítil lásku, aj keď bol vo väzení,“ zdôraznil a dodal, že nový slovenský blahoslavený je povzbudením pre „každého z nás.“

V mene vincentínov sa prihovoril P. Brezáni, ktorý vyzdvihol dar, ktorý získali rodina, obec, farnosť, arcidiecéza a Misijná spoločnosť. „Buďte na neho hrdí, ale nie pyšní,“ odkázal a pripomenul, aby sa nezabúdalo na ďalších kňazov, sestry a laikov, ktorí počas komunizmu trpeli pre vieru v Krista. Dodal, že príklad ich rodáka oslovuje celý svet. Za farníkov sa v závere prihovorila Katarína Ondrušová.

Kto bol Ján Havlík?

Ján Havlík sa narodil 12. februára 1928 v obci Dubovce. Koncom augusta 1949 vstúpil do noviciátu v rámci Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. O rok neskôr, keď sa komunistická politická moc rozhodla zlikvidovať inštitúty zasväteného života, bol so spolubratmi deportovaný na tri mesiace na stavbu priehrady pri Púchove.

Popri zamestnaní tajne študoval teológiu a pokračoval v seminárnej formácii u vincentínov. V októbri 1951 ho spolu s ďalšími novicmi zatkla ŠtB. Strávil 15 mesiacov vo vyšetrovacej väzbe, kde bol častým mučením nútený priznať sa k protištátnej činnosti. Odsúdili ho na desať rokov väzenia za vlastizradu, trest mu neskôr zvýšili o jeden rok za misijnú službu medzi spoluväzňami.

Pracoval v jáchymovských uránových baniach a bol väznený v Ruzyni, kde trpel psychickým týraním. Po odpykaní trestu ho s vážne podlomeným zdravím prepustili v októbri 1962 na slobodu. Zomrel 27. decembra 1965 vo veku 37 rokov na následky psychického a fyzického týrania v komunistických väzniciach.

Proces blahorečenia Jána Havlíka sa začal v júni 2013 a v roku 2018 ukončil diecéznu fázu. Rímska fáza pokračovala, až kým Svätý Otec František v decembri 2023 schválil dekrét o jeho mučeníctve. Dňa 31. augusta 2024 bol v Šaštíne vyhlásený za blahoslaveného.

Komunikačný tím