Prinášame plné znenie príhovoru bývalej starostky obce Dubovce Dany Dorothey Mikulovej, ktorý predniesla počas slávnosti uloženia relikviára blahoslaveného Jána Havlíka 1. septembra 2024 v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave. 

 

Vaša Excelencia, ctený otec arcibiskup, vážení  duchovní otcovia a milí bratia a sestry v Kristovi, drahí veriaci a všetci prítomní, 

je pre mňa obrovskou cťou a veľkým potešením, že sa môžem prihovoriť tomuto spoločenstvu menom obce Dubovce v období, keď náš rodák Ján Havlík bol blahoslavený. Tento okamih je pre mňa výnimočný – je nielen osobným zavŕšením dlhoročného úsilia a modlitieb, ale aj neoceniteľnou poctou, ktorá pripadla našej obci. Janko bol a zostáva muž s veľkou vierou, láskou a odvahou, ktorý svojimi skutkami a životom zanechal nezmazateľnú stopu v našich srdciach a histórii našej obce Dubovce. Hrdosť, ktorú dnes cítime, nie je len osobná, ale aj kolektívna. Ján Havlík nie je len naším blahoslaveným, ale aj súčasťou našej identity – máme úžasného „génia loci“. Želajme si, aby Jankov príbeh a jeho viera inšpirovala čo najväčší okruh obyvateľov našej obce a celej farnosti Radošovce k tomu, aby sme žili podľa jeho vznešených hodnôt. 

Dvanásť rokov som vykonávala funkciu starostky v menovanej dedine. Pri mojom nástupe som občanom chcela dať nielen hmotné statky, ale aj duchovné hodnoty bez ktorých, a o tom som presvedčená, si v šťastí a radosti nebudeme užívať ani to hmotné a materiálne. Ešte v detstve som získala úprimný a srdečný vzťah k rodine Janka Havlíka a to prostredníctvom jeho maminky Justíny. Často sme ju navštevovali a už ako malá som detským myslením vnímala problémy okolo Janka.  Predstaviť Janka ako morálnu autoritu bola  – ako sa ukázalo – veľmi dobrá voľba. Človek potrebuje aj najbližšiu spolupracujúcu dušu. Mala som šťastie, že rovnako ako mňa zaujal životný osud Janka, tak sa do neho obrazne povedané zamilovala aj priateľka Katarína Ondrušová, vtedajšia vicestarostka. Vytvorili sme pevný tandem. Stali sme sa jedna pre druhú „verným Piatkom“. Čo blondína začala, to čiernovláska dotiahla a opačne. Keď jedna už chcela rezignovať, druhá prišla s nadšením. Nie vždy bola situácia radostná. Na vlastnej koži sme zažili útoky od ľudí, ktorým sa nepáčilo, že im burcujeme svedomie Jankovým príkladom. Pamätám si, ako nám pri jednom stretnutí povedal Jankov spoluväzeň a nám všetkým známy don António Srholec „ dievčatá idete do toho s veľkým odhodlaním, trocha sa o vás bojím, dávajte si na seba pozor.“ Nebáli sme sa, veď sme našli porozumenie a oporu aj u drahého a milovaného otca arcibiskupa Stanislava Zvolenského.  Vážený otec arcibiskup s úctou sa skláňame nad vašou múdrosťou, láskavosťou, ľudskosťou. Spolu s Katkou musíme povedať, že  vždy ste vystupovali s veľkým pochopením a s veľkou toleranciou k nám ženám, síce plnými viery a lásky k Bohu, ale zároveň so svojimi špecifikami a osobitosťami vyplývajúcimi z našich občianskych životov. Nesmierne sme sa  tešili na osobné stretnutia s ponúknutou najlepšou kávou na svete.  Vždy sme od Vás odchádzali naplnené radosťou a posilnené vo viere a s odhodlaním urobiť niečo dobré pre blaho blížneho. Aj vaše návštevy v Dubovciach občania vnímali ako veľkú poctu, ktorá ich povzbudzovala k pevnej viere. 

Vaša Excelencia, otec arcibiskup,

dovoľte mi z hĺbky srdca vyjadriť za všetkých našu úprimnú vďaku za Váš neúnavný patronát a vedenie na ceste k blahorečeniu Jána Havlíka. Vaša podpora a duchovné vedenie boli pre nás nielen zdrojom sily, ale aj veľkou inšpiráciou. Vďaka Vášmu požehnaniu a neochvejnej viere v hodnoty, ktoré Ján Havlík predstavoval, sme dokázali prekonať mnohé výzvy a napokon dosiahnuť tento veľký a významný krok. 

Sme Vám hlboko vďační za všetko, čo ste pre nás a pre Jánov odkaz urobili. Nech vás Pán Boh mnohonásobne odmení.

 

Cesta k Jankovmu blahorečeniu bola plná nádeje, modlitieb a nesmierneho úsilia mnohých ľudí, ktorí verili v jeho svätosť. Nie je časový priestor, aby mohli byť vymenovaní. Každý prispel svojou troškou, či už modlitbou, prácou alebo podporou, manažovaním, organizáciou, umeleckými, literárnymi, výtvarnými počinmi a spoločne sme dosiahli niečo mimoriadne.  

Dnes už je Janko známy nielen na Slovensku, v Čechách, Taliansku ale aj v krajinách za morom. Presvedčili sme sa o tom aj počas absolvovania Deviatnika, ktorý predchádzal samotnému aktu blahorečenia nášho Janka. Všetkým aktérom patrí nesmierne veľké  „ ďakujeme“ za to, že sme sa  mohli spoločne zjednotiť v oslave Jankovho blahorečenia.  

Získavanie občanov pre veľké myšlienky Jána Havlíka má hlboký význam nielen pre komunitu, ale aj pre celý národ a národy. Silu na spájanie občanov do duchovnej rodiny, pre budovanie silných a morálnych komunít sme objavili v Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul – u pátrov, bratov, sestier, mládeže. Vincentská rodina  bola dôležitým pilierom nielen v Jankovom živote, ale stáva sa prameňom duchovnej sily pre nás obyčajných smrteľníkov.  Sama som pocítila na sebe túto silu. V čase, keď som sa dostala do stavu, keď pre isté krivdy a nespravodlivosti som strácala nádej v lepšiu spoločnosť, nastúpila okrem mojej osobnej rodiny, rodina Vincentská. Boli to pátri Vincentíni, u ktorých som našla prijatie, pochopenie, povzbudenie. Každému občanovi z hĺbky duše želám, aby pocítil hrejivosť ich lásky a obety a nezištnej pomoci a duchovnej podpory. Pre mňa to bolo akoby ma zabalili do veľmi teplučkej a mäkučkej prikrývky, v ktorej máte pocit bezpečia, pokoja a svetla. Zrazu som pochopila, čo Janko znamenal pre svojich spoluväzňov a prečo ho pomenovali „ svetlom z hlbín Jáchymovských baní.“ Verím, že novým svetlom a nádejou pre mnohých, ktorí hľadajú pravé hodnoty  sa stávajú členovia Združenia mariánskej mládeže, ktorí preberajú žezlo šírenia Jankovho odkazu. Ich energia a entuziazmus, ako mladej generácie, sú nezastupiteľné. Rast duchovnej rodiny okolo Janka môžeme prirovnať k horčičnému semienku. Príbeh horčičného semienka je teda obrazom sily, ktorá sa skrýva v maličkostiach. Z maličkostí vyrástla aj Jankova duchovná rodina. Dnes je už veľkým stromom a vďaka ďalším mladým prívržencom má potenciál byť ešte väčším a silnejším.

 

Drahý otec provinciál, 

pod Vaším vedením Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul nielenže dôstojne niesla odkaz svätého Vincenca, ale aj významne prispela k tomu, aby svetlo života a viery Jána Havlíka zasvietilo jasnejšie v srdciach mnohých ľudí. Vďaka Vášmu vedeniu sa podarilo spojiť mnohých veriacich v spoločnej modlitbe a práci pre vznešený cieľ Jánovho blahorečenia.

Vzácni členovia Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, 

dovoľte mi, aby som Vám všetkým vyjadrila úprimnú vďaku za Vašu neoceniteľnú prácu a obetavosť v procese blahorečenia nášho drahého Jána Havlíka. Nech Vás Boh naďalej posilňuje vo Vašej misii.

Milí veriaci, 

každý z Vás, ktorý sa podieľal na tomto procese, prispel svojim dielom k tomu, aby sa tento požehnaný okamih mohol uskutočniť. Vaša oddanosť a viera, prejavovaná cez modlitby, prácu a osobné obete, sú dôkazom toho, že keď sa spájame v mene viery a lásky, dokážeme dosiahnuť veľké veci.

Jedno veľké ďakujem patrí mojej priateľke Katke Ondrušovej. Kačenko, asi len málo ľudí vie, aká si úžasná organizátorka, žena dobrého srdca a dobrosrdečnosti. Ďakujeme Ti za všetko, čo nezištne robíš, aby bol svet lepší.  

 

Spoločne ďakujme Bohu za DAR Jána Havlíka.  

Blahoslavený Ján Havlík, oroduj za nás!