P. Augustín Slaninka, CM: Kiež skrze Janka Havlíka sa Boh bude môcť dotýkať mnohých tisícov ľudí
Foto: Človek a Viera Tomáš Šub
Prinášame plné príhovoru vicepostulátora procesu blahorečenia P. Augustína Slaninku, CM, ktorý predniesol počas slávnosti uloženia relikviára blahoslaveného Jána Havlíka 1. septembra 2024 v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave.
Prednedávnom jeden môj kresťanský brat mi hovorí: „Prečo vy katolíci si uctievate pozostatky mŕtvych?“ Ja mu vtedy hovorím: „Bol Ježiš Kristus duch? Bol pravý Boh a pravý človek a jeho telo malo účasť na svätosti a jeho telo malo účasť na utrpení, kríži a jeho telo malo účasť na vzkriesení.“
Aj telo Jána Havlíka malo účasť na svätom živote a jeho telo malo účasť na jeho utrpení a jeho telo malo účasť na postupnom a pomalom umučení a smrti. Ako to vyjadril Otto Opálka – neskoršie náš spolubrat, ktorý sa rozhodol pre kňazstvo na základe jeho smrti – povedal: „Janko pomaly vo väzení zomiera.“
Preto milí bratia a milé sestry si chceme uctiť nielen ten odpadový kôš na ktorom zomrel Janko, chceme si uctiť nielen to srdiečko, ktoré Janko Havlík dal svojej sestre pri návšteve veľmi tajne – v ústach ho preniesol a daroval jej ho. Chceme si uctiť nielen ten kabát a nielen tie zápisky, ktoré Janko Havlík zapísal tajne vo väzení a preniesol von, ale chceme si uctiť aj jeho sväté telo.
Otec arcibiskup, poverený otcom vizitátorom, práve Vy, ktorý ste najvyššia cirkevná autorita na tomto území, vy ste priniesli, vy ste uložili telesné pozostatky Janka Havlíka v tomto chráme a k verejnej úcte.
Je to veľký záväzok pre Misijnú spoločnosť, pre nás, aby sme na tomto pútnom mieste vytvorili prostredie duchovnej obnovy, aby sme tu vytvorili aj priestor, kde budú môcť ľudia prijímať sviatosti, kde sa budú môcť práve skrze Janka približovať viac k Pánu Bohu. Tak to Vám teda sľubujeme, že sa budeme o to snažiť.
A snáď ešte jedna myšlienka. Keď sme s Dankou (Mikulovou) a Katkou (Ondrušovou) a s vtedajším vizitátorom Jozefom Nogom boli prvýkrát u vás a úradne sme Vám predniesli žiadosť, pamätám sa na Váš úsmev, s ktorým ste povedali: „A to myslíte vážne?“ (potlesk) Ale hneď potom, ako sme sa všetci prejavili, oduševnení za Janka, potom ste skutočne dali líniu, že ideme po línii mučeníckej a budeme dokazovať mučeníctvo.
A v mene otca vizitátora a v mene celej Misijnej spoločnosti chcem poďakovať Vám aj celému tímu ľudí, ktorých ste menovali do komisií, ktorí sa venovali nezištne tejto kauze beatifikácie na diecéznej úrovni. A takisto chcem v mene spolubratov poďakovať aj otcovi Nogovi, ktorí do toho išiel, aj otcovi vizitátorovi Tomášovi, ktorý takisto oduševnene pracoval a všetkým tým desiatkam šudí, ktorí na tomto všetkom pracovali – veľká vďaka.
Kiež skrze Janka Havlíka sa Boh bude môcť dotýkať mnohých tisícov a tisícov ľudí na celom svete. Živý Boh.