Cirkev na Slovensku dnes dostane vzácny dar – blahoslaveného Jána Havlíka. Pred slávnosťou, ktorá sa uskutoční o pár hodín, prinášame krátky rozhovor s bratislavským arcibiskupom metropolitom Mons. Stanislavom Zvolenským, ktorý poskytol pre oficiálny profil arcidiecézy na sociálnej sieti.

Otec arcibiskup, do slávnosti je zapojená aj naša arcidiecéza, aj keď Janko Havlík patrí do vincentínskej rodiny. Prečo arcidiecéza kladie taký dôraz na túto slávnosť?

Janko Havlík patrí vincentínom a vincentínskej rodine, ale z určitého hľadiska patrí celému Slovensku a osobitným spôsobom Dubovciam a Bratislavskej arcidiecéze. Na tomto území, na Záhorí, sa narodil a tu ešte stále žijú jeho rodinní príslušníci. My sme jeho duchovná rodina. Jeho telesné pozostatky budú uložené v Kostole sv. Vincenta v Ružinove, takže to bude miesto, ktoré môžu navštevovať všetci, ktorí prichádzajú do Bratislavy. Preto Janka vnímame ako nášho blahoslaveného.

V sobotu budete na blahorečení. V nedeľu budete celebrovať svätú omšu, ktorá bude ďakovnou za nového blahoslaveného. Za čo môžeme poďakovať pri takejto svätej omši?

Ďakujeme za dar človeka, ktorý bol otvorený pre Božie pôsobenie a spolupracoval s Božou milosťou, s tou duchovnou silou, ktorú Boh ponúka všetkým. S Božou pomocou sa z neho stal nádherný príklad mladého človeka, veľkého svedka viery a vernosti. Je pozoruhodné, že máme tento dar mladého blahoslaveného, ktorý nám úžasným spôsobom ukazuje, čo znamená vznešenosť a dôstojnosť človeka. Tá spočíva v tom, že sme otvorení pre Boha, od ktorého pochádzame. Janko mal toto hlboko v sebe. Dokázal žiť svoju dôstojnosť aj v mimoriadne ťažkých podmienkach, v prostredí, ktoré bolo nepriateľské voči takémuto postoju. Napriek tomu si zachoval vnútornú radosť z toho, že patrí Bohu, a dokonca aj vo väzení apoštoloval.

Môže byť príklad Jána Havlíka relevantný aj pre dnešného človeka, najmä pre mladých, aj keď žil v inej dobe?

Iste! Hoci žijeme v 21. storočí a Janko žil v 20. storočí, princíp zostáva rovnaký. Záleží na tom, či máme radosť z toho, že vidíme svoju dôstojnosť a tešíme sa zo vzťahu s Bohom, že sme Boží. Zároveň, či dokážeme prekonávať všetky opačné vplyvy, ktoré na tieto skutočnosti pôsobia a chcú nás odviesť od našej dôstojnosti. Aj keď je doba Jána Havlíka vo vonkajších prejavoch odlišná, ten odpor v jeho dobe mal vonkajšie prejavy iné, ako majú dnes, ale v princípe je to to isté. S duchovným uvažovaním môžeme dospieť k tomu, že je to skvelý príklad aj pre súčasnosť.

Čo vás osobne upútalo na živote Jána Havlíka?

Janko bol zatknutý, keď mal 23 rokov, a odsúdený, keď mal 25 rokov – najprv na 14 rokov, neskôr po odvolaní na 10 rokov. Mladé roky od 23 do 34 rokov prežil vo väzení, a to v ťažkých podmienkach. Aj v tomto prostredí nestratil apoštolského ducha, čo mu dokonca komplikovalo väzenie, pretože ho za to viac trestali, nielen fyzicky, ale aj psychicky. Prepustili ho, keď mal 34 rokov, pretože jeho zdravotný stav bol už taký zničený, že by nezomrel vo väzení. Keď som si uvedomil, že mladosť prežil v extrémne ťažkých podmienkach, pre mňa osobne nepredstaviteľných, a predsa zostal verný Bohu a mal stále chuť získavať iných pre Boha, to sú veci, ktoré vo mne zostávajú. Je to nádherný príklad, o to viac, že pochádza zo Záhoria, z nášho územia. Musíme byť vďační, že máme takýchto vznešených predkov, svedkov viery a vernosti Bohu.

Dá sa povedať, že sa oplatí prísť na blahorečenie do Šaštína?

Oplatí sa prísť na blahorečenie. Je to slávenie svätej omše, pri ktorej bude Janko Havlík vyhlásený za blahoslaveného, ale predovšetkým je to veľké uvedomenie si toho, že to, čo slávime pri svätej omši – prítomnosť Ježiša Krista, ktorý žil na zemi, trpel, zomrel a vstal z mŕtvych – Ján Havlík sprítomňuje, lebo nasledoval Ježiša Krista. Máme tu jedinečných nasledovníkov, ktorí sú aj pomerne časovo blízki a zrozumiteľní pre naše prostredie.

Komunikačný tím slávnosti blahorečenia / Bratislavská arcidiecéza Facebook
Foto: Peter Zimen