Nech sa svet dozvie o našom Jankovi – na slávu Božiu, hovorí režisér filmu

Príbeh Jána Havlíka naňho hlboko zapôsobil. „Ak by sa nedotkol môjho srdca, tak by som film o ňom nerobil,” hovorí Branislav Valko, režisér filmu Na ceste k dokonalosti – Ján Havlík. Hovoríme s ním pred slávnosťou blahorečenia.

Ste režisérom filmu o Jankovi Havlíkovi. Čím vás život Janka Havlíka oslovil?

Celý jeho životný príbeh na mňa hlboko zapôsobil. Ak by sa nedotkol môjho srdca, tak by som film o ňom nerobil. Zaujímavá bola zmena v Jankovom živote po jeho prvom svätom prijímaní. Od Božieho dotyku, cez všetko, čo prijímal z domu od mamičky, od svojej tety – sestry Modesty DKL a neskôr od pátrov vincentínov. Vidím, aký dôležitý je dobrý príklad – aj pre mňa. Janko prijal svoj kríž a nenadával, nehromžil. Aj v najťažších podmienkach väzenia všetko využil na dobro pre ľudí, ktorých mal okolo seba. A to je veľká vec. Myslím, že keď sa ho v detstve dotklo nebo, uvidel pravdu. Vďaka tomu potom videl všetko na tomto svete z pohľadu večnosti. Dostal silu od Pána Boha, aby vydržal všetko utrpenie a nasmeroval svoj život na pravú cestu k dokonalosti.

Kde doteraz bola možnosť tento film vidieť? Ako reagovali ľudia na tento film, keď ho videli?

Ľudia boli väčšinou dojatí. Možnosť, že za 75 minút môžu vidieť celý prierez životom Janka Havlíka, podfarbený originálnou hudbou, v nich vyvolala silné emócie. V diskusii po filme boli zvedaví, ako sme film točili, koľko trvala práca na filme, kde všade sme boli, či sme naozaj sfárali aj do bane… Tiež mali veľa otázok na Jankov život. Mnohí mali slzy v očiach, keď nám ďakovali za naše dielo. Film sa premietal niekoľkokrát v Bratislave, viackrát v Nitre, Leviciach, v Senci, v Kláštore pod Znievom, samozrejme v Dubovciach, v Zákamennom, v Martine, v Poprade, v Košiciach a samozrejme aj u nás v Prievidzi. To sú len miesta, kde bola po filme aj diskusia so mnou a mojou dcérou Barborou, spoluautorkou filmu. Viem ale, že si náš film už žije svojím vlastným životom nielen na Slovensku.

Aké zaujímavosti ste počas natáčania dokumentu zažili?

Od začiatku sme cítili, že práca na filme bola vedená zhora. Silné bolo natáčanie scény Barbarskej noci v dome Apoštolskej školy v Banskej Bystrici, kde sa pred 74 rokmi tieto udalosti naozaj stali. Vo filme sme napríklad použili originálnu popolnicu, pri ktorej Janko zomieral. Mal som oblečený Jankov kabát, ktorý nám požičala jeho sestra, pani Mária Tokošová. Pri natáčaní v Skalici bol posledný sneh na ulici, kde Janko zomrel. Nikde inde v tom čase už sneh nebol. V deň Jankových narodenín, teda 12. februára, som zložil skladbu, ktorú som mu venoval do neba. Zaznieva v závere filmu a má názov: „Janko 12.2.1928“.

Kde bude film prístupný po blahorečení?

Zatiaľ bude vysielaný v TV LUX a TV NOE. Začali sme pripravovať preklady na dabing do angličtiny, taliančiny, francúzštiny, nech sa svet dozvie o našom Jankovi – na slávu Božiu!

Komunikačný tím slávnosti blahorečenia