Ján Havlík svojím životom a smrťou prispel k duchovnému dedičstvu nášho národa, vraví bývalá starostka obce Dubovce Dana Dorothea Mikulová. „Občania majú možnosť vnímať Janka ako duchovného patróna obce. Veriaci sa majú možnosť k nemu modliť a hľadať jeho príhovor v každodenných záležitostiach a výzvach, čo posilňuje duchovný život celej komunity. Ján Havlík predstavuje významnú osobnosť v histórii obce, čím prispieva k jej kultúrnej identite – Dubovce majú svojho „génia loci,“ uvádza v rozhovore, ktorý poskytla pred mesiac pred slávnosťou blahorečenia.
Kedy a kde u vás vzniklo prvé spojenie s Jánom Havlíkom? Kto vás priviedol k jeho príbehu?
Ak mám hovoriť o prvom spojení s Jankom Havlíkom, tak sa musím vrátiť do môjho útleho detstva, do mojich možno piatych rokov, keď som začala vnímať dianie okolo seba. Moji starí rodičia z obidvoch strán odišli na druhý svet pred mojím narodením a maminka Ernestína našla oporu a radkyňu v tete Justíne, ktorá žila na našej ulici a bola mamkou Janka Havlíka. Tetu Justínu sme často navštevovali. Bola to žena s veľkým srdcom, hlbokou vierou – toto tvrdenie odráža moje osobné skúsenosti a pocity. Pamätám si, že v tom období bol Janko vo väzení a len veľmi potichu sa o ňom a o jeho živote rozprávalo. Ja som si to obdobie pomenovala „šušušu“. Ale dieťaťu nič neunikne. Veľmi dobre som detskými „radarmi“ chytala každé slovo. Tak som sa dozvedela, že Janko chcel byť kňazom a preto je vo väzení. Súvislostiam som nerozumela, lebo sme sa ako rodina zúčastňovali života veriacich a nič zlé som nevidela v tom, že by bol Janko kňazom. Ba, práve naopak, s nesmiernou úctou som sa pozerala na duchovných. Pri ďalších návštevách som započula, ako bolo ťažké dostať povolenie na návštevu Janka vo väzení, ako Jankových rodinných príslušníkov „niekto“ stále pozoruje, ako Janko podal žiadosť o prepustenie z väzenia, ako ho nechceli z väzenia pustiť. Keď som sa opýtala na veci, ktorým som nerozumela, tak nasledovala prosba, aby som nikde nič nerozprávala. Až oveľa neskôr som porozumela sile strachu o najbližších a zámer neublížiť im. Pamätám si, ako Janko po prepustení z väzenia ležal chorý na posteli, až jedného dňa mi moja maminka povedala:„Oblečieš si biele šaty, dáš si na hlavu korunku s kvetinkami a pôjdeš Jankovi na pohreb.“ Bola som na pohrebe najmladšou družičkou. Naďalej som s maminkou navštevovala tetu Justínu a ako mi roky pribúdali, tak som k tejto múdrej a statočnej žene čím viac pociťovala lásku a obdiv. Nie nadarmo sa hovorí, že čo zaseješ v mladosti, to pretrvá. Som toho príkladom. I keď som začala mať starosti sama so sebou, s vlastnou rodinou, láska a obdiv k tete Justíne a prostredníctvom nej pohľad na Janka zostal hlboko v srdci, v mysli a vryl sa do duše. Preto, keď som sa v roku 2010 stala starostkou v Jankovej rodnej obci, neprichádzala som len s tým, že pôjdeme tvrdo za materiálnymi statkami, ale že chcem medzi ľudí priniesť i príklad statočnosti človeka, ktorého osud by niesol hĺbku a silu príbehu a stával sa príkladom pre občanov súčasnosti i budúcnosti. Dať obci „génia loci“. Ako sa ukázalo, Janko Havlík bol tá najsprávnejšia voľba. Odvtedy sa jeho príbeh stal neoddeliteľnou súčasťou môjho života.
Čím vás jeho osoba zasiahla natoľko, že ste sa mu začali venovať? Od tohto momentu, čo to pre vás znamenalo, toto spojenie?
Nielen moje vlastné skúsenosti, ale predovšetkým vyhľadanie ďalších skvelých ľudí, ktorí boli tiež zasiahnutí a inšpirovaní Jankovým životom, mi pomáhalo otvárať ďalšie a ďalšie dvierka do tajov Jankových životných etáp. Prvou a vernou spolupútničkou sa stala vzácna Katarína Ondrušová, vtedajšia vicestarostka obce. Čítanie kníh o Jankovi, študovanie jeho autentických zápiskov, stretávanie sa s členmi Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, s umelcami, či podieľaní sa na usporiadaní konferencií s originálnymi príspevkami, výstav s autentickými dokumentmi, stretávaní sa s ľuďmi dobrého srdca… To všetko prispievalo k dôslednejšiemu objavovaniu jeho príbehu. Čím viac som mala poznatkov a nových pocitov, tým viac som cítila, že jeho príbeh má osobitný význam aj pre mňa. Jeho odvaha a obetavosť ma inšpirovali a prinútili ma zamyslieť sa nad vlastným životom a hodnotami, za ktoré bojujem. Cítila som, že jeho duchovná sila a odhodlanie prekonať prekážky sú niečo, čo môžem nasledovať nielen ja, ale každý, kto túži byť lepším človekom. Bližšie oboznamovanie sa, naposledy v dokumentárnom filme, o jeho prenasledovaní počas totalitného režimu a o tom, ako sa nikdy nevzdal svojich princípov, ma hlboko zasiahlo. Ukázalo sa, že Jankov život bol poznačený silnou vierou, odhodlaním a neochvejným bojom za pravdu a spravodlivosť. Objavila som príbeh plný odvahy a nádeje, predovšetkým pre druhých. Jeho duchovná sila a neochvejná viera mi pripomínajú hodnoty, na ktorých mi záleží, a povzbudzujú ma k tomu, aby som sa nevzdávala svojich ideálov ani v ťažkých časoch. Musím priznať, že veľmi ťažké chvíle som zažila pri výmene vedenia obce v roku 2022. Premýšľam, že asi som mala byť vystavená tejto skúške, aby som dokázala viacej pochopiť čo to je, ak vám siahajú na vaše hodnoty a nespravodlivo vás osočia. Priznávam, že Janko sa stal mojím majákom, ten ma viedol a dával mi silu, aby sme v obci vybudovali novú IBV /individuálna bytová výstavba/, 300 m miestnej komunikácie, vybudovali miestny vodovod tak, že obec sa nemusela podieľať finančnou spoluúčasťou, postavili nový most, vybudovali nové verejné osvetlenie a rekonštruovali staré, zaviedli optickú sieť, vybudovali ukážkové detské ihrisko a ďalšie stavby. V ťažkých chvíľach, keď som sa nemohla brániť, som mala pocit, že strácam vieru, že strácam dôveru v ľudí, že…, že… Veľmi to bolelo. Dostať sa z tejto osobnej krízy mi pomohol príbeh nášho Janka. Veď jemu sa stali iné a krutejšie veci, zbavili ho jeho práv, nedovolili mu stať sa tým, po čom celým svojím srdcom túžil, podstúpil fyzické i duševné týranie. A predsa – odpustil a zostal silný vo svojej viere. Jeho príklad mi pomohol pre mňa v náročných chvíľach a pripomenul mi, že bez ohľadu na to, aké prekážky ma stretnú, vždy existuje cesta, ako zostať verný svojim hodnotám a viere. JANKO, ĎAKUJEM!
Čím Ján Havlík oslovuje a môže osloviť dnes?
Na začiatku bolo cieľom dať Dubovčanom vzor správania a konania prostredníctvom ich rodáka. Snahy a zvesť o Jankovi prekročili hranice malej dedinky a tak onedlho bude nový blahoslavený. Podľa môjho úsudku, dnes už jeho životný príbeh zasahuje ľudí rôznych národností a kultúr, ľudí všetkých vekových kategórií. Jeho univerzálne hodnoty a inšpiratívny životný príbeh môžu byť vzorom pre ľudí po celom svete, povzbudzujúc ich k tomu, aby žili životy naplnené morálnou integritou, obetavosťou a duchovnou hĺbkou. Janko určite oslovuje prostredníctvom svojho príkladu odvahy, viery a služby druhým.
Pre mladých ľudí môže byť inšpiráciou ako vzor čestnosti, odvahy a odhodlania. Jeho životný príbeh môže povzbudiť mladých ľudí, aby sa postavili za svoje hodnoty a pracovali na vytváraní lepšej spoločnosti. Janko môže byť súčasťou vzdelávacích programov, kultúrnych podujatí, seminárov, konferencií, výstav a umeleckých predstavení, ktoré propagujú hodnoty, za ktoré žil a zomrel. Tieto aktivity môžu šíriť jeho odkaz po celom svete, prostredníctvom jednotlivých cudzích jazykov, čím mladí ľudia aj týmto spôsobom získajú novú kompetenciu. Určite mladým ľuďom je vzorom túžbou po vzdelaní. Do školy bol ochotný chodiť pešo 8 km tam a 8 km späť za každého počasia, často oblečený do otcovho kabáta, niekedy za to podstupujúci aj výsmech.
Môže byť vzorom morálnej integrity a statočnosti. Jeho odmietnutie spolupracovať s totalitným režimom a následné prenasledovanie, ukazujú silu presvedčenia a odvahy stáť za pravdou, aj keď to znamená osobné utrpenie. Jeho život bol naplnený službou druhým a obetavosťou. Tieto hodnoty môžu viesť ľudí k tomu, aby sa venovali charitatívnym a sociálnym aktivitám, pomáhali potrebným a žili život zameraný na dobro druhých.
V Jankovi vidím veľavravnú duchovnú inšpiráciu. Jeho hlboká viera a duchovná cesta znásobená jeho skromným životom, môže povzbudiť ľudí k hlbšej duchovnosti, modlitbe a dôvere v Božiu prozreteľnosť.
Odkaz nášho Janka môže zasiahnuť v medzinárodnom kontexte. Jeho príbeh môže byť použitý na podporu mieru a zmieru v konfliktných oblastiach, inšpirovať k odpusteniu, zmiereniu a budovaniu mierových vzťahov medzi rôznymi skupinami.
Aktivít spojených s jeho osobou bolo veľa, čo vo vás však rezonuje najviac so všetkého?
Aktivity uskutočnené na počesť Jána Havlíka vo mne zanechali hlboký dojem. Konferencie, výstavy, pamätné bohoslužby, dokumentárny film, knižné publikácie a komunitné podujatia mi poskytli mnoho príležitostí na hlbšie pochopenie jeho života a dedičstva. Tieto zážitky ma posilnili v mojom vlastnom duchovnom a osobnom raste.
Čo rezonuje najviac?
Jedným z najhlbších dojmov, ktoré na mňa pôsobili pri aktivitách venovaných Jankovi, bolo stretnutie s nesmierne dobrými a oddanými ľuďmi. Tieto stretnutia mi ukázali, aké dôležité je byť obklopený ľuďmi, ktorí zdieľajú podobné hodnoty a ideály. Každé stretnutie bolo obohacujúce, pretože som mala možnosť spoznať ľudí, ktorí svojimi činmi a postojmi prispievajú k šíreniu dobra a spravodlivosti. Spoločné úsilie a „zdieľanie“ spoločného cieľa prinieslo hlboký pocit spolupatričnosti a vzájomnej podpory.
Všetko to bolo umocnené pamätnými svätými omšami, ktoré celebroval otec arcibiskup Stanislav Zvolenský. Účasť otca arcibiskupa na svätých omšiach venovaných Jankovi, modlitby, piesne a kázne, ktoré reflektovali jeho život a odkaz, vytvorili atmosféru úcty, obdivu a nesmiernej radosti.
Vidieť otca arcibiskupa slúžiť sv. omšu v malej dedinke so 600 obyvateľmi bolo pre mňa výrazným duchovným, a ako pre vtedajšiu starostku, i spoločenským povzbudením. Jeho prítomnosť dodala týmto omšiam hlbší význam a potvrdila dôležitosť Jankovho príbehu a jeho odkazu pre všetkých veriacich. Bol to silný moment, keď sme všetci spoločne oslavovali Jankov život a obetavosť a vtedy som hlboko pocítila, že som súčasťou niečoho väčšieho – úžasnej rodiny, ktorá má náruč otvorenú pre ďalších priaznivcov.
Aký to bol pocit, keď ste postupne získavali o ňom viac a viac informácií, keď sa začal i ukončil proces blahorečenia a Ján smeruje na oltár?
Na začiatku bol skromný úmysel predstaviť občanom človeka, ktorý by mohol byť vzorom v konaní a zároveň, ktorý by reprezentoval všetkých tých, ktorí boli nespravodlivo odsúdení a väznení. Samozrejme, že sme v najtajnejšom kútiku srdca túžili, aby Janko ako predstaviteľ mučených a prenasledovaných, bol raz blahorečený.
Každá nová informácia o Jankovi a dobe, v ktorej žil, prinášala plno emócií. Na jednej strane prinášala smútok z odhaľovania nepoznaného sveta krutosti našej spoločnosti v 50. – 60. rokoch minulého storočia a na strane druhej obdiv k jeho odvahe, viere a vernosti. Bolo podnetné vidieť, ako sa aj napriek ťažkým skúškam nikdy neodklonil od svojich hodnôt, zásad a viery. Úžasné bolo, ako sa nám darilo rozširujúcimi aktivitami oslovovať ďalších veriacich, ktorí sa stávali šíriteľmi odkazu nášho Janka.
Sledovanie procesu blahorečenia bolo obdobím nádeje a očakávania. Každý krok v tomto procese bol naplnený nádejou, že jeho svätosť bude oficiálne uznaná. Bolo to ako sledovanie cesty, ktorá sa pomaly, ale isto približovala k významnému cieľu.
Treba dodať, že tento proces je výsledkom dlhodobého úsilia mnohých ľudí, ktorí sa zasadzovali za jeho blahorečenie. Ku všetkým cítim obdiv k ich oddanosti a tvrdej práci, ktorá bola a je nevyhnutná na dosiahnutie tak významného cieľa.
Osobne pociťujem pokoru a vďačnosť, že som mala príležitosť spoznať Jankov život a prínos a mohla som byť účastná „púte“ k blahoslaveniu nášho Janka, chlapca z našej ulice Lúky, vo Vlčkovanoch – v Dubovciach. Tento fakt beriem ako veľkú milosť, ktorá sa mi od Pána Boha dostala.
Ukončenie procesu blahorečenia a umiestnenie Janka na oltár ja naplánované na 31. august 2024 a je naplnené radosťou a uspokojením, prináša pocit duchovného povznesenia. Jeho príbeh je teraz nielen historickým, ale aj duchovným dedičstvom, ktoré bude, verím tomu, inšpirovať budúce generácie. Dubovčania, Slováci, môžeme byť hrdí, že máme medzi sebou takúto osobnosť, ktorá svojím životom a smrťou prispela k duchovnému dedičstvu nášho národa. Veď náš rodák, krajan Ján Havlík, je uznávaný za svoju svätosť aj za hranicami krajiny.
V rámci príprav sa pripomína ako mučeník vernosti, v čom vnímate jeho vernosť?
Študenti by sa ma opýtali, aby porozumeli obsahu. Čo je to vernosť? Odpoveď by bola nasledovná. Byť verný znamená preukazovať pevnosť a stálosť v záväzkoch, hodnotách a vzťahoch. Vernosť zahŕňa lojalitu, spoľahlivosť a integritu. Byť verný je výnimočná vlastnosť, ktorá si vyžaduje odvahu, pevnosť a neustálu snahu byť lepším človekom. Vernosť je základom silných a zdravých vzťahov a je nevyhnutná pre budovanie dôvery a rešpektu medzi ľuďmi. Jedným z príkladov vernosti je budúci blahoslavený Ján Havlík, ktorý svojím životom preukazoval pevnosť vo viere a oddanosť Bohu a svojim hodnotám, aj napriek veľkému utrpeniu a ťažkostiam.
Jankova vernosť sa prejavovala v mnohých oblastiach jeho života, čo z neho robí významnú osobnosť pre katolícku cirkev, Misijnú spoločnosť sv. Vincenta de Paul, ktorej bol súčasťou a v neposlednom rade aj pre slovenský národ. Jeho vernosť vnímam mnohostranne – nikdy sa neodklonil od svojej viery, aj keď čelil ťažkým skúškam. Jeho dôvera v Boha boli základom jeho života. Mal schopnosť čeliť lžiam a nespravodlivosti s odvahou a rozhodnosťou, čo je jasným prejavom jeho vernosti pravde. Zostal verný svojim zásadám a nekapituloval pred tlakom totalitného režimu. Udržiaval si svoje morálne a etické princípy, čo svedčí o jeho pevnom charaktere. Z výpovedí jeho najbližších priateľov, spoluväzňov sa dozvedáme, že bol oddaný službe iným ľuďom, bol oporou pre tých, ktorí to potrebovali, a tak sa stal príkladom vernosti blížnym. Z dôveryhodných prameňov sme mali možnosť dozvedieť sa, že zostal verný svojmu poslaniu. Aj v hĺbke baní rozdával svojim spoluväzňom nádej založenú na viere v Boha. S mnohými sa zhodnem v tom, že najvyšším prejavom jeho vernosti bolo jeho mučeníctvo.
V čom tkvie veľkosť budúceho slovenského blahoslaveného?
No, pripravili ste pre mňa ťažké otázky. I keď mám Janka „v hlave a srdci“ musím veľmi pozorne porozmýšľať o hlavných dôvodoch, prečo je považovaný za veľkého. Na prvé miesto by som dala jeho mučeníctvo ako vrchol lásky k Bohu a odvahu. Trpieť a zomrieť pre svoje náboženské presvedčenie, je najvyšším dôkazom jeho oddanosti a hlbokej viery. Nikdy sa neobával vyjadriť svoje náboženské presvedčenie aj napriek nebezpečenstvu. Jeho odvaha čeliť prenasledovaniu počas komunistického režimu je svedectvom jeho silného ducha a odhodlania žiť podľa svojich zásad. Ďalej by som poukázala na jeho osobný príklad lásky a služby druhým. Pomáhal tým, ktorí to potrebovali, či už fyzicky, duchovne alebo emocionálne. Jeho ochota slúžiť iným, aj na úkor vlastného bezpečia, je výrazom jeho hlbokej lásky k blížnym. Janko je veľkým aj tým, že zanechal silný odkaz pre súčasné i budúce generácie. Jeho príbeh je inšpiráciou pre ľudí, aby sa nikdy nevzdávali svojich hodnôt a bojovali za to, čo je správne. Jeho život je príkladom, že aj v najťažších časoch môžeme nájsť silu v našej viere. Jeho viera bola základom aj jeho odvahy. V časoch, keď bolo nebezpečné postaviť sa proti totalitnému režimu, on sa nebál bojovať za spravodlivosť a práva svojich spoluväzňov. Na záver môžem povedať, že jeho blahorečenie je zaslúženým uznaním jeho výnimočného príspevku cirkvi a spoločnosti.
Čo očakávate od nového blahoslaveného?
Život a dedičstvo Janka Havlíka prináša mnoho pozitívnych zmien a prínosov, ktoré budú mať dlhodobý dopad na duchovný, kultúrny, sociálny a ekonomický rozvoj obce a širšieho regiónu.
Od nového blahoslaveného očakávam, že bude významným morálnym vzorom, ktorý obohatí životy jednotlivcov, celej komunity a spoločnosti ako celku. Že vstúpi do života veriacich i neveriacich občanov, ktorí túžia po slobode a spravodlivosti. Úprimne si ako celoživotná pedagogička želám, aby Jankov príklad inšpiroval ľudí aj mimo cirkevnej komunity k tomu, aby konali dobro, pomáhali druhým a žili podľa vyšších morálnych princípov tak, aby si už nikdy nikto nemohol dovoliť porušovať ľudské práva druhého. Príbeh Janka je „učebnicovým“ príkladom porušovania ľudských práv – vtedajší „mocipáni“ na základe svojho pomýleného vnímania sveta – mu zobrali slobodu, zamedzili študovať, žiť život mladého človeka podľa svojej túžby, stretávať sa so svojimi najbližšími. Janko ešte nemal 24 rokov, keď začal pociťovať krutosť československých väzníc. Pritom sa ničím neprevinil, bol veľmi láskavý, čestný, pomáhajúci druhým, pracovitý, milujúci svoju rodinu. V jeho príbehu treba vidieť aj negatívnu občiansku stránku, ktorá je varovným signálom pre občanov bez rozdielu. Jankov duchovný rozmer založený na hlbokej viere mu dovolil, aby si nezúfal, aby mal silu mysle odolávať „zverstvám“, ktoré na ňom boli páchané. Napriek tomu, že mu ničili fyzickú schránku, duch zostával stále silný. V tomto momente vidíme, ako je potrebné pevné ukotvenie – Janko ho mal vo viere v Boha – ktoré pomáha zachovať si pokoj a nádej. Každý sa niekedy ocitne v situácii, ktorá je náročná a môže priviesť k pocitu zúfalstva. Janko dal návod, ako nepriazni osudu čeliť. Len je potrebné byť pozorným a vnímavým k jeho odkazu.
Očakávam, že bude významným duchovným vzorom, ku ktorému sa budú môcť veriaci modliť a žiadať jeho príhovor v rôznych potrebách a ťažkostiach, čo posilní ich duchovný život. Jeho príbeh a dedičstvo prispievajú k formovaniu kultúrnej a historickej identity obce a regiónu, čo môže byť zdrojom hrdosti nielen pre miestnych obyvateľov, ale celé Slovensko. Pripomínanie jeho sviatkov a výročí môže privádzať komunitu bližšie k sebe a posilňovať sociálne väzby v obci. V duchu jeho obetavosti sa očakáva zvýšenie charitatívnych aktivít a iniciatív.
S veľkou nádejou očakávam a zo srdca si želám, aby jeho životný príbeh bol zahrnutý do školských programov ako príklad odvahy, obetavosti, zásadovosti, čestnosti a duchovnej integrity, čím vzniká možnosť pozitívne vplývať na mladú generáciu. Jeho príklad je žiadúca využiť aj v našich rodinách pri výchove detí, aby už od útleho veku rástli v duchu pravdy, spravodlivosti a lásky. Lebo tvrdenie, že rodina má nezastupiteľné miesto vo výchove budúcej generácie, je rokmi overené.
Je to veľká udalosť, že z malej obce na Záhorí bude budúci blahoslavený, ako to vnímate?
To, že budúci blahoslavený pochádza z mojej rodnej obce, vnímam ako obrovskú česť a neskutočne veľké šťastie. Je to dôkaz, že aj v malej komunite môžu vyrásť ľudia s obrovským duchovným a morálnym odkazom. Tento fakt napĺňa moje srdce hrdosťou a zároveň pokorou. Je úžasné vedieť, že niekto z našej obce dosiahol taký významný duchovný status. Jeho príbeh je pre mňa neustálym zdrojom inšpirácie a motivácie. Je to pripomienka, že každý jeden z nás môže svojím životom a skutkami zanechať pozitívny odkaz pre ostatných. Cítim hlboké spojenie s jeho odkazom a vierou, čo ma povzbudzuje v mojom vlastnom duchovnom raste a úsilí konať dobro. Jeho život a príklad mi dávajú silu čeliť výzvam a prekonávať prekážky, pričom si uvedomujem hodnotu viery, obetavosti a vernosti v každodennom živote.
Je to aj pripomienka, že naša obec má potenciál ovplyvniť svet a že každý z nás môže prispieť k šíreniu dobra a duchovných hodnôt. Byť súčasťou komunity, ktorá dala svetu takú významnú osobnosť, je veľká pocta a záväzok pokračovať v jeho odkaze.
Čo tým obec získa? Čo to pre ňu znamená?
Mať v obci blahoslaveného je nesmiernym darom, pretože zanecháva významné duchovné, kultúrne a sociálne dedičstvo, ktoré jeho rodnú obec, ak to občania dovolia, obohatí a spojí. Prináša pre obec veľké výzvy, ale aj príležitosti. Príležitosť posilňovať duchovné hodnoty a zároveň zlepšovať materiálne podmienky. Prináša obrovskú hrdosť a duchovné obohatenie. Je dôkazom toho, že miesto narodenia či veľkosť obce nie sú prekážkou pre dosiahnutie svätosti a uznania v širšom kontexte. Tento veľký človek z našej malej obce na Záhorí svojím životom a obetavosťou zanechal nezmazateľný odkaz a treba v ňom pokračovať. To je už ale na každom jednom občanovi, na jeho svedomí, múdrosti, charaktere, ako sa rozhodne využiť tento potenciál – či tento človek bude posilňovať morálku, duchovnú húževnatosť, či bude čeliť ťažkostiam bez ubližovania druhým, či bude posilňovať pocit spolupatričnosti, či bude rozvíjať hodnoty ako čestnosť, spravodlivosť, zásadovosť, poctivosť, láska, súcit, ktoré sú základnými kameňmi na ktorých stojí naša spoločnosť.
V dnešnom svete, ktorý je často plný nejasností, je ľahké stratiť vieru v hodnoty. Avšak som presvedčená, že ak aspoň jeden človek zostane verný svojim hodnotám, môže sa šíriť viera spojená s dobrom a pozitívnou zmenou. Janko nám túto cestu ukazuje. Každý z nás má moc ovplyvniť svoje okolie. Aj keď sa to môže zdať nepravdepodobné, jeden človek, ktorý sa pevne drží svojich hodnôt, môže byť inšpiráciou pre ostatných. Je to ako keď zapálime sviečku – jej svetlo postupne osvetlí celú miestnosť. Keď jeden človek koná dobro, jeho činy majú tendenciu sa šíriť. Napriek aj zlým životným skúsenostiam verím, že naša komunita je plná ľudí, ktorí majú v srdci dobro. Máme veľkú šancu, ak väčšina z nás po vzore Janka bude verná svojmu svedomiu, spoločne vytvoriť prostredie, kde sa každý bude cítiť bezpečne a vážený. Verím, že dobro a Božie požehnanie si k občanovi nájde cestu.
Občania majú možnosť vnímať Janka ako duchovného patróna obce. Veriaci sa majú možnosť k nemu modliť a hľadať jeho príhovor v každodenných záležitostiach a výzvach, čo posilňuje duchovný život celej komunity. Ján Havlík predstavuje významnú osobnosť v histórii obce, čím prispieva k jej kultúrnej identite – Dubovce majú svojho „génia loci“.
Rodná obec blahoslaveného Jána Havlíka sa môže stať pútnickým miestom pre veriacich z celého regiónu a krajiny. To môže priniesť ekonomické výhody, ako aj zvýšiť turistický ruch. Janko prináša týmto spôsobom do obce „chlieb“. Zvýšený záujem o obec môže pomôcť miestnym podnikateľom, živnostníkom, čo prispieva k celkovému rozvoju obce. A to je ten materiálny rozmer.
V minulosti ste boli vo vedení obce, teraz už nie ste. Ako napomáhate tomu, aby sa zvesť o jeho svätosti šírila?
So svojou najbližšou spolupracovníčkou Katarínou Ondrušovou naďalej pokračujeme v aktivitách, ktoré venujeme nášmu Jankovi, pretože cítime, že to prináša radosť nielen nám osobne, ale aj veľkému počtu ďalších občanov. Títo nás podporujú, vyjadrujú spokojnosť a hovoria, že im to prináša do života pohodu, príjemný a hrejivý pocit, úsmev na tvári.
Uvedomujeme si, že do života obce a jej občanov Janko prináša duchovný a materiálny rozmer. Tieto dva aspekty sú prepojené a spoločne tvoria základ harmónie. Práca, podnikanie a vzdelávanie sú nástroje, ktorými zlepšujeme naše životné podmienky a prispievame k rozvoju našej komunity. Ale spomínanú harmóniu dosiahneme, ak sa budú spájať s vnútornými hodnotami, vierou a morálnymi princípmi. Aj touto filozofiou chceme spoločne nachádzať pokoj a zmysel života, posilňovať vzťahy a podporovať dobro medzi občanmi. Uvedomujeme si, že treba pracovať na obidvoch stránkach. Lebo rozvíjanie duchovného života nám pomáha byť lepšími občanmi a prispievať k rozvoju našej obce. Na druhej strane, zlepšovanie materiálnych podmienok vytvára prostredie, kde môžeme naplno rozvíjať svoje duchovné a osobné hodnoty. Tak ako si Janko našiel priestor v baniach, aby mohol pôsobiť ako misionár, tak my tiež vytvárame formy práce na organizovanie, či participáciu na podujatiach, ktorých cieľom je a bude šíriť zvesť o jeho životnom príbehu, o jeho svätosti.
Ste súčasťou prípravného tímu slávnosti blahorečenia, aká je v ňom vaša hlavná úloha?
Zhodnotila som, že v tíme som najstarším členom, ktorý môže byť vyše polovici maminkou. Moja hlavná úloha teda spočíva v morálnej podpore a poskytovaní rád, ak niekto o rady stojí (úsmev).
Komunikačný tím slávnosti blahorečenia
