Ako vznikla myšlienka nového loga?
Nedá sa povedať, že by išlo o jednu situáciu a jedno miesto. Skôr išlo o proces, o sériu inšpirácií a momentov, ktoré ovplyvnili podobu loga. K tvorbe loga som pristúpil ako k akejkoľvek inej zákazke od iného klienta, poctivo.

Kde prišiel prvý impulz?
Prvotný impulz prišiel od sestry Hermany Matlákovej a následne od pátra Tomáša Brezániho, ktorý mi dal všetky podstatné informácie. Uvedomoval som si, že okolnosti väzenia a smrti budúceho blahoslaveného boli brutálne, surové.

Čo prišlo po prvých inšpiráciách a rozhovoroch?
Na začiatku procesu tvorby loga často prežívam pocit delikátnosti, musím k tomu pristupovať veľmi citlivo, s bázňou. Uvedomujem si, že niekto dal do mojich rúk dôveru v to, ako to bude vyzerať. Nejde len o logo ako vizuál, ale širšie o komunikáciu a oslovenie verejnosti.

Čo nasledovalo potom?
Prečítal som si knihu Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov. Na popud sestry Hermany som sa vybral do Duboviec, rodiska Jána Havlíka, kde je jeho hrob. Chcel som tiež navnímať, ako vyzerá okolitá krajina a život ľudí v nej. Je skoro až isté, že na ten cintorín chodil aj Ján Havlík a na tie nízke kopce sa pozeral, po nich kráčal. Uvedomil som si tam silne dve skutočnosti. Najprv istú kontinuitu. Kedysi boli na pohrebe Jána Havlíka bývalí súputníci, politickí väzni a spolu s nimi aj agenti ŠtB. V Biblii sa píše, že sme obklopení zástupom svedkov. Presne tento obraz sa mi vybavil – zástup ľudí, učeníkov, ktorý siaha od čias apoštolov a bude siahať aj do budúcnosti. Jedným z nich je Ján Havlík.
Dnes je to na nás, aby sme my boli svedkami viery v realite, v ktorej žijeme, aby sme boli súčasťou tejto ľudskej reťaze. Druhý silný dojem bol jednoduchosť. Jednak jednoduchosť hrobu, cintorína, ale aj obce a života v nej. Je to úplne bežný typický hrob, akých sú tisíce, typický cintorín a obec, ktorých je plno po našej krajine. Teraz je v popredí Ján Havlík, ale som si istý, že z doby komunizmu má Slovensko v každej obci veľa obyčajných ľudí, o ktorých vedia len ich rodiny a najbližší, ktorí prežili veľa príkoria, neslobody, ktorí aj trpeli pre svoju vieru. Možno nie vo väzení, ale tiež museli veľa obetovať, aby zostali verní svojmu presvedčeniu a viere v Ježiša Krista. Myslel som na všetkých týchto ľudí a v tej obyčajnosti sa skrýva aj určitá pocta všetkým anonymným hrdinom viery.

Čo teda logo znázorňuje?
Logo má dva významy. Jeden je odkazom na väzenie a mučeníctvo Jána Havlíka, druhý má povedať všetkým v súčasnosti, že vďaka vzťahu s Bohom, len vďaka jeho vernosti, sme schopní zvládnuť ťažké okamihy a výzvy nášho života. Tieto dva momenty znázorňuje symbolická reťaz, ako znak vernosti. Ján Havlík bol mučeníkom vernosti, preto som sa rozhodol pre tento symbol.
Väzenie bolo dôsledkom jeho vernosti viere a viedlo k mučeníctvu. Ide o zámerne zjednodušený symbol reťaze s tromi očkami, ktoré sú spojené ďalší dvoma očkami. Tie sú znázornené ako čiarky. Tak začala aj skica loga. Najprv dlhou čiarou – povrchom zeme, pod ktorou Ján pracoval v bani. Lenže aj tam vedie šachta, spojnica tmy hlbiny so svetlom, prenesene ide o rozdelenú čiaru malým priestorom na dve malé čiarky. Ten malý priestor je symbol kontaktu človeka s Bohom, aj v ťažkých okolnostiach života si chceme zachovať komunikáciu s naším Stvoriteľom, z našich hlbín k nebu.

Potom sa dostávame k druhému významu loga. Ide o puto, ktorým je viera, vzťah s Bohom. Bez jeho vernosti by nebolo možné zvládnuť ťažké chvíle. Myslím, že to by mohol byť odkaz pre nás v súčasnosti, aby sme si zachovali puto s Bohom.