AKTUALITY
8. novembra 2024Svedectvá o blahoslavenom Jánovi (2) Ján Havlík poznal Boží hlas, hovorí sr. Adriana Mihová DKL
Prinášame plné znenie svedectva sr. Adriany Mihovej DKL, pracovníčky Hospicu Slnečnica v Bratislave, ktoré zaznelo počas Deviatnika modlitieb k Jánovi Havlíkovi. Svedectvo odznelo ako zamyslenie k 2. desiatku Slávnostného ruženca: Ktorý slávne vystúpil do neba. – V službe mobilného hospicu prichádzame do kritických situácií, keď sa ľudský život odmeriava na týždne, častokrát na dni či hodiny. Spleť emócií, obáv, lúčenia, spomienok, plánov, túžob, vzdoru, či popierania vytvárajú v každej domácnosti jedinečný príbeh, vždy bohatý; častokrát sprevádzaný príchuťou veľkej pokory pred koncom života, vďačnosti a uznania príbuznému, ktorý odchádza. Nedá sa hovoriť o všetkých situáciách, dovoľte dva momenty Z nemocnice nás prosili o starostlivosť pre 52-ročného muža. Býva v unimobunke bez popisného čísla v rozsiahlej záhradkárskej oblasti. To nájdete, pôjdete z mosta doľava a tam – popísala mi príjazdovú cestu švagriná. Pri prvom stretnutí sa mi predstavil : „Bol som kedysi závislý na heroíne, dealer, vo veľkom. Sedel som.“ Od detstva v reedukačných zariadeniach. Chodili sme ho pravidelne ošetrovať kvôli veľkej zapáchajúcej rane na krku. Na Bielu sobotu som sa ho pýtala, ako on prežíva Veľkú noc a on na to – ja by som chcel byť pokrstený. Prešiel som aj katechézou v zariadení, ale ku krstu nedošlo. Chcem sa očistiť, chcem byť čistý. Prosím, sestrička, zariaďte mi to.“ Akosi som narýchlo nevedela reagovať, ale stalo sa. Kňaz ho znovu pripravil. Do priestoru, častokrát zadymeného, nevyvetraného, kde sme chodili len s párom rukavíc a preväzovým materiálom, vstúpil v bielej albe, rozprestrel naškrobený korporál do rohu stolu, kde bolo trošku miesta, postavil Kríž, položil eucharistiu, oleje, sviecu. Chorý sedel, všetko vnímal. „Ďakujem vám veľmi pekne. Veľmi som po tom túžil. Dajte mi aj meno, to čo sa dáva.“ Stav sa zhoršoval, stupňovala sa bolesť, zmätenosť. Švagriná, ktorá sa starala ako vedela, nevládala a bála sa jeho smrti, bála sa smrti. Vybavili sme mu miesto v útulku sv. Lujzy netradične rýchlo a hladko. V deň presunu bola spomienka sv Rity. Po sv omši som ju poprosila, nech sa trošku pozrie na tú situáciu, ktorá nás dnes čaká. Všetko bolo vybavené, prepravná služba na mieste, personál v útulku v strehu, lekár na telefóne. Utrela som mu zahnisané červené oči. Pokojným pohľadom pozeral na mňa a prosebne opakoval – ešte nie. Ešte počkajme, ešte tu chcem posedieť, so svojím bratom, vypiť si pivko, podebatiť. Ustúpila som. Švagriná stála, bezradná. V noci nečakane zomrel, pokojne, v spánku. Švagriná bola pri ňom, bez strachu, zmätku. Pri pohrednom obrade prehovorila rozochvelým, ale pevným hlasom vedúca z poslednej práce. Nechcela veriť vlastným ušiam, keď sa dozvedela, že je pokrstený. Kvôli pohrebu priletela skôr z dovolenky, aby sa rozlúčila. Keď hovorila rozlúčkovú reč, smútočné zhromaždenie – elegantne oblečené v čiernych tričkách a čiernych teplákoch, sa začalo akosi hemžiť, obšmietať, posmrkávať. Utierali si nosy, predýchavali. „Nie je dôležité, ako žil, ale aký bol záver života“ hovorila. „ Nech ho Pán Boh prijme do svojho kráľovstva, tam patrí.“ Obrátila sa na nás s prosbou o pomoc mladá 35 ročná pani. O dva roky mladší manžel už siedmy rok trpí závažným neurodegeneratívnym ochorením. Nikto s nimi nerozprával o možnostiach paliatívnej starostlivosti na Slovensku. Keďže nemali žiadnu podporu, radu, kontaktovali jedine isté nemenované centrum vo Švajčiarsku. V duchu som sa potešila, že existuje zariadenie, ktoré má za cieľ posunúť liečbu tohto neliečiteľného ochorenia. Pani doktorka súhlasila, že sa porozpráva s ním o možnostiach paliatívnej starostlivosti. V deň, keď sme vchádzali do ich bytu ma prenikla myšlienka, že centrum vo Švajčiarsku je nezisková organizácia zaisťujúca asistovanú samovraždu. Vošli sme dnu. Mladý muž, kedysi aktívny športovec, sedel na stoličke pred obrazovkou počítača. Hlava zvesená, reč zrozumiteľná len manželke, jediný vôľou ovládateľný pohyb je pohyb ukazovákom ľavej ruky. Úplne závislý na pomoci druhých 24 hodín denne, väzeň vo vlastnom tele. Áno. Mali za sebou všetky stretnutia, uhradené poplatky, aby v stanovený deň prišli na kliniku vo Švajčiarsku, kde sa na žiadosť klienta ukončí jeho život. Pani doktorka pohovorila s chorým a s manželkou, ktorá bola niekoľko týždňov v požehnanom stave o možnostiach, ktoré my máme, aby v tejto situácii, nežili len v utrpení. „Škoda, že sme neprišli skôr, mohol mať lepší život.“ – povedala, keď sme odchádzali. Nastavila liečbu bolesti, ktoré sa zmiernili, zlepšil sa spánok a zostali sme v kontakte. Blížil sa stanovený deň. Asi tri dni pred odchodom do Švajčiarska som písala manželke, že si vôbec neviem predstaviť čo prežívajú, čo cítia, ale že na nich oboch myslíme – lekárky, spolusestry, ja. Odpoveď znela. O tri dni odchádzame, manžel je rozhodnutý. Ich deň bol ako všetky iné dni – naplnené pracovnými povinnosťami. Pred obedom, som dostala správu, ktorú citujem „Nakoniec sme dnes neodišli. Nedokázala som to ja. Navrhovala som manželovi skúsiť to s pomocou, s opatrovateľmi…Uznal, že toto rozhodnutie spravil skôr ako sme vedeli o bábätku a aj o vás a vašej pomoci. Tak ak sa nenahneváte, určite budeme počítať s vašou pomocou Ján Havlík poznal Boží hlas a povolanie stať sa kňazom, členom misijnej spoločnosti. Jedinečným spôsobom toto povolanie naplnil ako misionár v hlbinách jáchymovských baní, v misii veľmi ťažkej. Bol uznávaný banícky parťák, spoluväzni vyhľadávali jeho spoločnosť. Nachádzali u neho vnútornú vyrovnanosť, úprimný záujem o nich, porozumenie, pohodu i radosť. Žijúc v Božej prítomnosti objavil a pochopil, že i keď nemôže byť kňazom, môže byť misionárom. Byť nositeľom Božieho pokoja tam, kde sa nachádza. [...]
6. novembra 2024V Šaštíne sa modlili za vernosť kňazskému povolaniu s bl. Jánom Havlíkom
Národná svätyňa v Šaštíne hostila jubilejnú desiatu Púť za kňazov, ktorá symbolicky uzavrela 40-dňovú reťaz pôstu a modlitieb za duchovných otcov. Obdobie zamerané na posväcovanie kňazov sa začalo 15. septembra na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.
Hlavným organizátorom bola tradične iniciatíva Modlitby za kňazov (MZK), ktorá tento rok do Šaštína pozvala veriacich, aby spoločne prosili o vernosť a vytrvalosť pre kňazské povolania.
Hnutie prizvalo do spolupráce rehoľu vincentínov, ktorá tento rok slávila blahorečenie Jána Havlíka, mučeníka vernosti kňazskému povolaniu. Blahoslavený Ján Havlík sa stal spolupatrónom hnutia MZK, a preto aj tohtoročná púť niesla úmysel vyprosiť vernosť kňazom.
Pútnici pricestovali z rôznych miest Slovenska, ako sú Žilina, Zlaté Moravce, Sered či Bratislava, aby sa zapojili do programu, ktorý zahŕňal vyloženie relikvie blahoslaveného Jána Havlíka na úctu, prednes litánií, premietanie filmu o jeho živote a krížovú cestu, zostavenú osobitne pre túto príležitosť.
Provinciál Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul P. Tomáš Brezáni prisľúbil, že text krížovej cesty bude pripravený do tlače, aby mohol slúžiť aj pri ďalších príležitostiach.
Poobede zazneli piesne na chválu Boha v podaní Tomáša Kudolániho a redaktorka Rádia LUMEN Anna Božková sa s pútnikmi podelila o svoj vzťah k blahoslavenému Jánovi Havlíkovi. Na záver o jeho čnostiach a vernosti hovoril vicepostulátor kauzy blahorečenia P. Emil Hoffmann, CM.
Po prvýkrát v histórii púte za kňazov sa eucharistická liturgia slávila v byzantskom obrade. Hlavným celebrantom bol pomocný bratislavský biskup Milan Lach SJ, ktorý pred svätou omšou vysvetlil rímskokatolíckym veriacim históriu a tradície východného obradu.
Vo svojej homílii poukázal na rapídny úbytok kňazských povolaní, najmä v západnom svete, a vyzdvihol dôležitosť modlitby za svätosť aktívnych kňazov.
Hlavný koordinátor hnutia MZK, Samuel Brečka, nakoniec pozval pútnikov na nový projekt – prvý ročník pešej púte z Duboviec, rodiska blahoslaveného Jána Havlíka, do Skalice. Púť nazvaná „Púť vernosti duchovnému povolaniu“ sa uskutoční 6. septembra 2025 na prvé výročie blahorečenia a jej trasa má približne 13 kilometrov.
Snímky: Pavol Brečka [...]
1. novembra 2024Svedectvá o blahoslavenom Jánovi (1) Šokoval láskavosťou a dobrotou, vraví Silvia Lehutová
Prinášame plné znenie svedectvo prezidentky Združenia Zázračnej medaily Silvie Lehutovej, koordinátorky blahorečenia Jána Havlíka, ktoré zaznelo počas Deviatnika modlitieb k Jánovi Havlíkovi. Svedectvo odznelo ako zamyslenie k 1. desiatku Slávnostného ruženca: Ktorý slávne vstal z mŕtvych.
Svoje svedectvo by som rada začala slovami pápeža Františka opisujúcimi udalosti nasledujúce po zmŕtvychvstaní. „Zopakujme si scénu opísanú v evanjeliu: ženy prichádzajú, vidia prázdny hrob a „so strachom i veľkou radosťou“ bežia „oznámiť to jeho učeníkom“ (Mt 28, 8). A práve vtedy, keď idú oznámiť túto skutočnosť, Ježiš im prichádza v ústrety. Dobre si to všimnime: Ježiš sa s nimi stretáva, keď ho idú ohlasovať. To je krásne: Keď ohlasujeme Pána, Pán prichádza k nám. Na ceste ohlasovania vždy nájdeš Pána. Zvestuj Pána a stretneš sa s ním.“
A presne tieto slová nájdeme aj v hesle Misijnej spoločnosti. Poslal ma ohlasovať radostnú zvesť chudobným.
Združenie Zázračnej medaily je jednou z desiatich vetiev Vincentskej rodiny na Slovensku. Je stálou spomienkou na zjavenie Panny Márie sestre Kataríne Labouré v Paríži v roku 1830, kedy nám vo svojom treťom zjavení zanechala obrovský dar – Zázračnú medailu. Ona ju samozrejme takto nenazvala, urobili tak ľudia, ktorí ju s dôverou začali nosiť a stali sa svedkami mnohých zázrakov a obrátení na príhovor Panny Márie.
Aj u nás je zdokumentovaných veľké množstvo zázrakov na príhovor Panny Márie Zázračnej medaily, dávnych, ale aj zo súčasnosti. V archíve Dcér kresťanskej lásky sa dočítame o bombardovaní Bratislavy počas vojny. Sestry vincentky vtedy slúžili v nemocnici na Bezručovej. Počas náletov rozvešali medailičky do všetkých okien. Bombardovanie bolo kruté, okolité domy boli celkom zničené. V nemocnici však bola porušená len jedna stena na laboratóriu, inak sa nikomu nič nestalo a bolo zachránených aj asi 600 ľudí, ktorí sa tam ukrývali. Aj v dnešnej dobe máme mnohé svedectvá od našich členov, nielen fyzických uzdravení, ale aj duchovných zázrakov, obrátení, či vyriešení ťažkých rodinných situácií. Tam, kde príde Panna Mária ZM so svojou medailou, alebo cez apoštolát Podomovej návštevy, tam prichádza pokoj. Ona sama túži byť súčasťou našich rodín a priviesť nás k svojmu synovi. Vďaka jej prítomnosti sa rodina stáva zomknutejšou, viac sa spolu modlí a tým sa stáva silnejšou. My – všetci členovia ZZM s dôverou nosíme Zázračnú medailu a denne sa modlíme povzdych, ktorý je na nej uvedený. Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorý s k tebe utiekame.
Naše združenie má tri základné charakteristiky – mariánsku, cirkevnú a vincentskú – ktoré sa my, jeho členovia, snažíme svojim konaním napĺňať. Okrem šírenia úcty k Panne Márii sa snažíme byť aktívnymi vo svojich spoločenstvách, byť vždy tam, kde nás naša farnosť či komunita potrebuje. Ale najmä, snažíme sa byť blízko núdznym vo svojom okolí. Učíme svojich členov byť pozornými a vnímavými na potreby blížnych. Cez rôzne projekty Vincentskej rodiny, cez spoluprácu s Arcidiecéznymi charitami, cez vzdelávanie našich aktívnych členov, snažíme sa aj my napĺňať heslo Misijnej spoločnosti. Poslal ma ohlasovať radostnú zvesť chudobným. Tak ako to robil aj Janko Havlík, ktorý bol vincentínskym misionárom v pravom slova zmysle. Na ťažkom misijnom poli, v temnote Jáchymovských baní, žiaril ako vzácny drahokam. Šokoval svojou láskavosťou a dobrotou. Vždy ochotný pomôcť a zastať sa slabších.
Janko sám bol veľkým ctiteľom Panny Márie, jeho prvé kroky už v detstve vždy viedli k rodinnému obrazu Panny Márie. Jej sa zveroval so svojim trápeniami a bolesťami, k nej ho jeho mama Justína priviedla aj pred prvým svätým prijímaním, keď sa trápil pochybnosťami o tom, či mu Ježiš odpustí jeho detské previnenia. K nej sa utiekal v náročných chvíľach fyzického aj psychického utrpenia počas dlhých rokov väzenia. Ona mu bola najdrahšou Matkou, spoločníčkou a priateľkou a sprevádzala ho celým životom.
Prosme aj my Pannu Máriu, aby nám pomohla byť radostnými ohlasovateľmi evanjelia a aby nás priviedla k svoju zmŕtvychvstalému synovi. Bez hriechu počatá Panna Mária, (..oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame).
Prepis: Komunikačný tím
Snímka: Zuzana Kostková [...]
30. októbra 2024Špeciálne číslo časopisu Vincentskej rodiny Nuntia o blahoslavenom Jánovi Havlíkovi
Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul vydala špeciálne vydanie svojho časopisu „Nuntia“. Zamerané je na historický moment – blahorečenie Jána Havlíka, seminaristu a mučeníka viery. „Ján, mladý vincentín, bol žiarivým príkladom vernosti misii, čeliac prenasledovaniu a utrpeniu so silou toho, kto žije pre Krista. V ňom nachádzame stelesnenie misionárskeho učeníka, verného až k obetovaniu najvyššej ceny, ktorý nás pozýva obnoviť náš záväzok nasledovať Evanjelium. Toto vydanie je venované jeho svedectvu, lúču svetla, ktorý osvetľuje našu misiu a povzbudzuje nás vytrvať s odvahou a láskou. Nech sa blahoslavený Ján Havlík za nás prihovára a každý deň nás inšpiruje na našej misijnej ceste. Prajem príjemné čítanie a zamyslenie,” píše Misijná spoločnosť. Prinášame odkazy na plné znenie časopisu v anglickom, španielskom, francúzskom a talianskom jazyku. Vytvoril ho P. Salvatore Fari, ktorý bol počas slávnosti blahorečenia na Slovensku.
Zdroj: https://congregatiomissionis.org [...]
18. októbra 2024Dotknúť sa blahoslaveného. O relikviári blahoslaveného Jána Havlíka v TV LUX
Ako sa tvoril relikviár pre blahoslaveného Jána Havlíka a aký je to pocit niesť ho vo vlastných rukách na slávnosti blahorečenia sa dozviete v relácii Televízie LUX Doma je doma.
Kliknite na fotografiu,
Zdroj: Archív TV LUX Hosťami Pavla Danka boli výtvarníci Andrej Botek a Marián Králik a mladí zo Združenia Mariánskej mládeže. Komunikačný tím Snímky: Archív TV LUX [...]
14. októbra 2024Za blahorečenie Jána Havlíka sa poďakovali s arcibiskupom v rodnej obci
Foto: Silvia Lehutová
Obec Dubovce bola v nedeľu 13. októbra 2024 dejiskom ďakovnej slávnosti za blahorečenie ich rodáka Jána Havlíka, seminaristu Misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul. Pre svoju vernosť Kristovi prežil 11 rokov v uránových baniach, lágroch a žalároch. Za blahoslaveného bol vyhlásený 31. augusta v Šaštíne. Ďakovné podujatie zorganizovala filiálka Farnosti Radošovce v Dubovciach.
Ďakovnú svätú omšu v jeho rodisku celebroval bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Predchádzala jej spomienka pri hrobe blahoslaveného Jána. Na cintoríne prítomných pozdravil farár z Radošoviec Viliam Tuma, Dana Dorothea Mikulová, aktérka prípravnej fázy procesu blahorečenia, a provinciál Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, P. Tomáš Brezáni, CM.
Počas spomienky Katarína Matúšová predniesla báseň Jozefa Tomášika „Relikviár“. Miestny ženský spevokol zaspieval pieseň o bl. Jánovi. Spomienku zakončil modlitbou arcibiskup Zvolenský. Následne sa sprievod presunul z cintorína do Kostola sv. Žofie, kde bola svätá omša za účasti viacerých kňazov, ktorú celebroval arcibiskup Zvolenský.
Na podujatí sa zúčastnili členovia prípravného tímu blahorečenia, laici a zasvätení z Vincentskej rodiny, desiatky rodákov a príbuzní Jána Havlíka, vrátane jeho sestry Márie Tokošovej s manželom.
Arcibiskup Zvolenský, ktorý v minulosti otvoril a ukončil proces blahorečenia Jána Havlíka, vo svojej homílii ocenil jedinečný príklad blahoslaveného a vyzdvihol rodinné zázemie, z ktorého pochádzal. „Rodina ho podporovala a trpela s ním. Cítil lásku, aj keď bol vo väzení,” zdôraznil a dodal, že nový slovenský blahoslavený je povzbudením pre „každého z nás.”
V mene vincentínov sa prihovoril P. Brezáni, ktorý vyzdvihol dar, ktorý získali rodina, obec, farnosť, arcidiecéza a Misijná spoločnosť. „Buďte na neho hrdí, ale nie pyšní,” odkázal a pripomenul, aby sa nezabúdalo na ďalších kňazov, sestry a laikov, ktorí počas komunizmu trpeli pre vieru v Krista. Dodal, že príklad ich rodáka oslovuje celý svet. Za farníkov sa v závere prihovorila Katarína Ondrušová.
Kto bol Ján Havlík?
Ján Havlík sa narodil 12. februára 1928 v obci Dubovce. Koncom augusta 1949 vstúpil do noviciátu v rámci Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. O rok neskôr, keď sa komunistická politická moc rozhodla zlikvidovať inštitúty zasväteného života, bol so spolubratmi deportovaný na tri mesiace na stavbu priehrady pri Púchove.
Popri zamestnaní tajne študoval teológiu a pokračoval v seminárnej formácii u vincentínov. V októbri 1951 ho spolu s ďalšími novicmi zatkla ŠtB. Strávil 15 mesiacov vo vyšetrovacej väzbe, kde bol častým mučením nútený priznať sa k protištátnej činnosti. Odsúdili ho na desať rokov väzenia za vlastizradu, trest mu neskôr zvýšili o jeden rok za misijnú službu medzi spoluväzňami.
Pracoval v jáchymovských uránových baniach a bol väznený v Ruzyni, kde trpel psychickým týraním. Po odpykaní trestu ho s vážne podlomeným zdravím prepustili v októbri 1962 na slobodu. Zomrel 27. decembra 1965 vo veku 37 rokov na následky psychického a fyzického týrania v komunistických väzniciach.
Proces blahorečenia Jána Havlíka sa začal v júni 2013 a v roku 2018 ukončil diecéznu fázu. Rímska fáza pokračovala, až kým Svätý Otec František v decembri 2023 schválil dekrét o jeho mučeníctve. Dňa 31. augusta 2024 bol v Šaštíne vyhlásený za blahoslaveného.
Komunikačný tím [...]
8. októbra 2024Šírime posolstvo slávnosti blahorečenia ďalej, k dispozícii je ruženec s Vincentskou rodinou
Misijná spoločnosť svätého Vincenta de Paul zverejnila na stránke janhavlik.sk kompletný ruženec s Vincentskou rodinou, ktorý zaznel v rámci programu slávnosti blahorečenia Jána Havlíka. K dispozícii je v sekcii Materiály pod názvom Ruženec s Vincentskou rodinou.
„Po slávnosti blahorečenia sa nám ozvalo množstvo ľudí s prosbou, aby sme im poskytli materiály, ktoré zazneli počas slávnosti blahorečenia. Najskôr sme sa sústredili na rozličné darčekové predmety, ktoré sú stále dostupné na adrese predmety@vincentini.sk. Následne sme zverejnili online preklady homílií a príhovorov. Teraz ponúkame plné znenie modlitby svätého ruženca s Vincentskou rodinou, ktorý sme sa modlili na záver sobotného programu slávnosti blahorečenia,” hovorí koordinátorka slávnosti blahorečenia Silvia Lehutová, ktorá tento bod programu pripravila spolu s Petrom Janků.
31. 8. 2024: Blahorečenie Jána Havlíka – Posvätný ruženec, Šaštín
Foto: Spoločenstvo Človek a Viera
„Peter vytvoril originálny scenár, zabezpečil hudobný sprievod, spev a moderovanie, ja som sa postarala o logistiku a koordináciu všetkých, ktorí sa zapojili. Ďakujeme všetkým, ktorí sa pridali. Bohu vďaka za inšpiratívne texty, ktoré teraz ponúkame všetkým,” dodala Silvia. Ruženec sa modlili zástupcovia celej Vincentskej rodiny. Päť vetiev vytvorilo a prednieslo zamyslenia, ďalších päť sa predmodlievalo desiatky slávnostného ruženca. Záver patril požehnaniu, ktoré v čase udalosti udelil prítomný nitriansky pomocný biskup Mons. Peter Beňo.
Ide o unikátny ruženec, ktorý vznikol pri príležitosti slávnosti blahorečenia Jána Havlíka.
Komunikačný tím [...]
8. októbra 2024Vincentíni ocenili ľudí, ktorí pripravili slávnosť blahorečenia Jána Havlíka
Viac ako 20 osôb prevzalo ocenenie za svoju prácu a obetavé úsilie, ktoré preukázali počas príprav septembrovej slávnosti blahorečenia Jána Havlíka na Slovensku. Tím zložený z kňazov, rehoľníkov a laikov bol ocenený mesiac po blahorečení v Provinciálnom dome Misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul v Bratislave. Darčeky si prevzali z rúk provinciála spoločnosti Tomáša Brezániho. „Ďakujem za všetko, čo ste urobili v prospech prípravy slávnosti blahorečenia. Chvála prišla z celého sveta,“ povedal provinciál Brezáni a vyjadril uznanie za ich vysokú profesionalitu i výnimočnú obetavosť. Pridal sa k nemu aj hlavný koordinátor slávnosti blahorečenia, Peter Novák, ktorý vyzdvihol ich každodennú, „často skrytú“ prácu, ktorá podľa jeho slov „inšpirovala ďalších.“ Po ocenení sa všetci stretli pri spoločnom agapé a neformálnych rozhovoroch. Stretnutie ukončili modlitbou pri relikviári blahoslaveného Jána Havlíka v Kostole sv. Vincenta de Paul. Toto stretnutie predstavuje jedno zo záverečných podujatí pre prípravný tím. Bodkou pre niektorých z nich bude nedeľná ďakovná slávnosť v rodnej obci Jána Havlíka v Dubovciach. Prípravný tím slávnosti tvorili zástupcovia Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, členovia Vincentskej rodiny, Bratislavskej arcidiecézy, desiatky dobrovoľníkov, ktorí pomáhali v rôznych tímoch, dobrovoľný hasičský zbor, Policajný zbor SR a ďalšie organizácie. Komunikačný tím [...]
8. októbra 2024Za blahorečenie Jána Havlíka budú ďakovať s arcibiskupom v rodnej obci
Foto: TK KBS / Peter Zimen
Pri príležitosti poďakovania za blahorečenie Jána Havlíka sa v jeho rodisku chystá ďakovná slávnosť. Bude spojená so spomienkou pri hrobe blahoslaveného Jána Havlíka, sprievodom a ďakovnou svätou omšou, ktorú bude celebrovať bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Slávnosť sa uskutoční v nedeľu 13. októbra 2024 v Dubovciach. „Tešíme sa, že sa nám podarilo zavŕšiť spoločné dielo mnohých. Radi by sme za to opäť doma vyjadrili svoju vďaku. Poďakujme spolu nielen za proces, ale aj za prípravy a samotnú slávnosť blahorečenia. Spoločne sme vytvorili nezabudnuteľný okamih nielen pre našu obec, ale aj pre celý svet. Spoločne by sme teda chceli poďakovať za milosti a dary, ktoré sme pri tejto príležitosti dostali. Pokračujme v šírení jeho odkazu v našich životoch nielen v našej obci, ale aj za jej hranicami. Pozývame vás na poďakovanie za ukončenie procesu blahorečenia blahoslaveného Jána, spojené so svätou omšou,“ uviedla v mene organizátorov Katarína Ondrušová. Podujatie organizuje filiálka Farnosti Radošovce Dubovce. Zdroj: TK KBS [...]
30. septembra 2024Mesiac po blahorečení uložili relikviár Jána Havlíka na definitívne miesto
Foto: P. Tomáš Brezáni CM
Mesiac po blahorečení bol relikviár Jána Havlíka uložený na definitívne miesto. Nachádza sa v novovytvorenej bočnej kaplnke Kostola svätého Vincenta de Paul v Bratislave. Kostol je otvorený denne pred svätými omšami, ktoré sa cez týždeň konajú ráno o siedmej a večer o osemnástej hodine, v nedeľu o 8:00, 9:30, 11:00 a 20:00. „Samotný relikviár, v ktorom sú uložené ostatky blahoslaveného Jána Havlíka, je vyhotovený v tvare vybrúseného diamantu. Diamant sa formuje v skrytosti pod povrchom zeme, aby raz zažiaril v celej svojej kráse. Na dotvorenie atmosféry z posledných rokov života nášho blahoslaveného bol tento priestor vytvorený z jedenástich prvkov, ktoré odkazujú na roky väzenia. Symbolizujú hĺbku baní, do ktorých ho neraz spúšťali až do tisícmetrovej hĺbky. Znázorňujú tiež ťažobu a surovosť – železné prvky pripomínajú koľajnice, po ktorých tlačil vozík s vyťaženým uránom. Lúče, ktoré symbolizujú svätožiaru, sú vytvorené z kovových prvkov použitých pri stavbe pódia pri návšteve pápeža Františka na Slovensku. Práve on rozhodol o uznaní mučeníctva Jána Havlíka,” hovorí P. Tomáš Brezáni CM, provinciálny predstavený Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul na Slovensku. Relikviár vytvorili Andrej Botek a Marián Králik, ktorí už spolupracovali aj na relikviári blahoslaveného Titusa Zemana. Relikviár obsahuje ostatky rodáka z Duboviec, Jána Havlíka, seminaristu Misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul, ktorý pre vernosť Kristovi prežil 11 rokov v uránových baniach, lágroch a žalároch. Za blahoslaveného bol vyhlásený 30. augusta 2024 v areáli Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Dekrét o jeho mučeníctve schválil v decembri 2023 Svätý Otec František. Komunikačný tím [...]
17. septembra 2024Spoločne ďakujme Bohu za dar Jána Havlíka, hovorí bývalá starostka obce Dubovce Dana Dorothea Mikulová
Foto: Zuzana Kostková
Prinášame plné znenie príhovoru bývalej starostky obce Dubovce Dany Dorothey Mikulovej, ktorý predniesla počas slávnosti uloženia relikviára blahoslaveného Jána Havlíka 1. septembra 2024 v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave. Vaša Excelencia, ctený otec arcibiskup, vážení duchovní otcovia a milí bratia a sestry v Kristovi, drahí veriaci a všetci prítomní, je pre mňa obrovskou cťou a veľkým potešením, že sa môžem prihovoriť tomuto spoločenstvu menom obce Dubovce v období, keď náš rodák Ján Havlík bol blahoslavený. Tento okamih je pre mňa výnimočný – je nielen osobným zavŕšením dlhoročného úsilia a modlitieb, ale aj neoceniteľnou poctou, ktorá pripadla našej obci. Janko bol a zostáva muž s veľkou vierou, láskou a odvahou, ktorý svojimi skutkami a životom zanechal nezmazateľnú stopu v našich srdciach a histórii našej obce Dubovce. Hrdosť, ktorú dnes cítime, nie je len osobná, ale aj kolektívna. Ján Havlík nie je len naším blahoslaveným, ale aj súčasťou našej identity – máme úžasného „génia loci“. Želajme si, aby Jankov príbeh a jeho viera inšpirovala čo najväčší okruh obyvateľov našej obce a celej farnosti Radošovce k tomu, aby sme žili podľa jeho vznešených hodnôt. Dvanásť rokov som vykonávala funkciu starostky v menovanej dedine. Pri mojom nástupe som občanom chcela dať nielen hmotné statky, ale aj duchovné hodnoty bez ktorých, a o tom som presvedčená, si v šťastí a radosti nebudeme užívať ani to hmotné a materiálne. Ešte v detstve som získala úprimný a srdečný vzťah k rodine Janka Havlíka a to prostredníctvom jeho maminky Justíny. Často sme ju navštevovali a už ako malá som detským myslením vnímala problémy okolo Janka. Predstaviť Janka ako morálnu autoritu bola – ako sa ukázalo – veľmi dobrá voľba. Človek potrebuje aj najbližšiu spolupracujúcu dušu. Mala som šťastie, že rovnako ako mňa zaujal životný osud Janka, tak sa do neho obrazne povedané zamilovala aj priateľka Katarína Ondrušová, vtedajšia vicestarostka. Vytvorili sme pevný tandem. Stali sme sa jedna pre druhú „verným Piatkom“. Čo blondína začala, to čiernovláska dotiahla a opačne. Keď jedna už chcela rezignovať, druhá prišla s nadšením. Nie vždy bola situácia radostná. Na vlastnej koži sme zažili útoky od ľudí, ktorým sa nepáčilo, že im burcujeme svedomie Jankovým príkladom. Pamätám si, ako nám pri jednom stretnutí povedal Jankov spoluväzeň a nám všetkým známy don António Srholec „ dievčatá idete do toho s veľkým odhodlaním, trocha sa o vás bojím, dávajte si na seba pozor.“ Nebáli sme sa, veď sme našli porozumenie a oporu aj u drahého a milovaného otca arcibiskupa Stanislava Zvolenského. Vážený otec arcibiskup s úctou sa skláňame nad vašou múdrosťou, láskavosťou, ľudskosťou. Spolu s Katkou musíme povedať, že vždy ste vystupovali s veľkým pochopením a s veľkou toleranciou k nám ženám, síce plnými viery a lásky k Bohu, ale zároveň so svojimi špecifikami a osobitosťami vyplývajúcimi z našich občianskych životov. Nesmierne sme sa tešili na osobné stretnutia s ponúknutou najlepšou kávou na svete. Vždy sme od Vás odchádzali naplnené radosťou a posilnené vo viere a s odhodlaním urobiť niečo dobré pre blaho blížneho. Aj vaše návštevy v Dubovciach občania vnímali ako veľkú poctu, ktorá ich povzbudzovala k pevnej viere. Vaša Excelencia, otec arcibiskup,dovoľte mi z hĺbky srdca vyjadriť za všetkých našu úprimnú vďaku za Váš neúnavný patronát a vedenie na ceste k blahorečeniu Jána Havlíka. Vaša podpora a duchovné vedenie boli pre nás nielen zdrojom sily, ale aj veľkou inšpiráciou. Vďaka Vášmu požehnaniu a neochvejnej viere v hodnoty, ktoré Ján Havlík predstavoval, sme dokázali prekonať mnohé výzvy a napokon dosiahnuť tento veľký a významný krok. Sme Vám hlboko vďační za všetko, čo ste pre nás a pre Jánov odkaz urobili. Nech vás Pán Boh mnohonásobne odmení. Cesta k Jankovmu blahorečeniu bola plná nádeje, modlitieb a nesmierneho úsilia mnohých ľudí, ktorí verili v jeho svätosť. Nie je časový priestor, aby mohli byť vymenovaní. Každý prispel svojou troškou, či už modlitbou, prácou alebo podporou, manažovaním, organizáciou, umeleckými, literárnymi, výtvarnými počinmi a spoločne sme dosiahli niečo mimoriadne. Dnes už je Janko známy nielen na Slovensku, v Čechách, Taliansku ale aj v krajinách za morom. Presvedčili sme sa o tom aj počas absolvovania Deviatnika, ktorý predchádzal samotnému aktu blahorečenia nášho Janka. Všetkým aktérom patrí nesmierne veľké „ ďakujeme“ za to, že sme sa mohli spoločne zjednotiť v oslave Jankovho blahorečenia. Získavanie občanov pre veľké myšlienky Jána Havlíka má hlboký význam nielen pre komunitu, ale aj pre celý národ a národy. Silu na spájanie občanov do duchovnej rodiny, pre budovanie silných a morálnych komunít sme objavili v Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul – u pátrov, bratov, sestier, mládeže. Vincentská rodina bola dôležitým pilierom nielen v Jankovom živote, ale stáva sa prameňom duchovnej sily pre nás obyčajných smrteľníkov. Sama som pocítila na sebe túto silu. V čase, keď som sa dostala do stavu, keď pre isté krivdy a nespravodlivosti som strácala nádej v lepšiu spoločnosť, nastúpila okrem mojej osobnej rodiny, rodina Vincentská. Boli to pátri Vincentíni, u ktorých som našla prijatie, pochopenie, povzbudenie. Každému občanovi z hĺbky duše želám, aby pocítil hrejivosť ich lásky a obety a nezištnej pomoci a duchovnej podpory. Pre mňa to bolo akoby ma zabalili do veľmi teplučkej a mäkučkej prikrývky, v ktorej máte pocit bezpečia, pokoja a svetla. Zrazu som pochopila, čo Janko znamenal pre svojich spoluväzňov a prečo ho pomenovali „ svetlom z hlbín Jáchymovských baní.“ Verím, že novým svetlom a nádejou pre mnohých, ktorí hľadajú pravé hodnoty sa stávajú členovia Združenia mariánskej mládeže, ktorí preberajú žezlo šírenia Jankovho odkazu. Ich energia a entuziazmus, ako mladej generácie, sú nezastupiteľné. Rast duchovnej rodiny okolo Janka môžeme prirovnať k horčičnému semienku. Príbeh horčičného semienka je teda obrazom sily, ktorá sa skrýva v maličkostiach. Z maličkostí vyrástla aj Jankova duchovná rodina. Dnes je už veľkým stromom a vďaka ďalším mladým prívržencom má potenciál byť ešte väčším a silnejším. Drahý otec provinciál, pod Vaším vedením Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul nielenže dôstojne niesla odkaz svätého Vincenca, ale aj významne prispela k tomu, aby svetlo života a viery Jána Havlíka zasvietilo jasnejšie v srdciach mnohých ľudí. Vďaka Vášmu vedeniu sa podarilo spojiť mnohých veriacich v spoločnej modlitbe a práci pre vznešený cieľ Jánovho blahorečenia.Vzácni členovia Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, dovoľte mi, aby som Vám všetkým vyjadrila úprimnú vďaku za Vašu neoceniteľnú prácu a obetavosť v procese blahorečenia nášho drahého Jána Havlíka. Nech Vás Boh naďalej posilňuje vo Vašej misii.Milí veriaci, každý z Vás, ktorý sa podieľal na tomto procese, prispel svojim dielom k tomu, aby sa tento požehnaný okamih mohol uskutočniť. Vaša oddanosť a viera, prejavovaná cez modlitby, prácu a osobné obete, sú dôkazom toho, že keď sa spájame v mene viery a lásky, dokážeme dosiahnuť veľké veci.Jedno veľké ďakujem patrí mojej priateľke Katke Ondrušovej. Kačenko, asi len málo ľudí vie, aká si úžasná organizátorka, žena dobrého srdca a dobrosrdečnosti. Ďakujeme Ti za všetko, čo nezištne robíš, aby bol svet lepší. Spoločne ďakujme Bohu za DAR Jána Havlíka. Blahoslavený Ján Havlík, oroduj za nás! [...]
12. septembra 2024P. Augustín Slaninka, CM: Kiež skrze Janka Havlíka sa Boh bude môcť dotýkať mnohých tisícov ľudí
Foto: Človek a Viera Tomáš Šub
Prinášame plné príhovoru vicepostulátora procesu blahorečenia P. Augustína Slaninku, CM, ktorý predniesol počas slávnosti uloženia relikviára blahoslaveného Jána Havlíka 1. septembra 2024 v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave.
Prednedávnom jeden môj kresťanský brat mi hovorí: „Prečo vy katolíci si uctievate pozostatky mŕtvych?“ Ja mu vtedy hovorím: „Bol Ježiš Kristus duch? Bol pravý Boh a pravý človek a jeho telo malo účasť na svätosti a jeho telo malo účasť na utrpení, kríži a jeho telo malo účasť na vzkriesení.“
Aj telo Jána Havlíka malo účasť na svätom živote a jeho telo malo účasť na jeho utrpení a jeho telo malo účasť na postupnom a pomalom umučení a smrti. Ako to vyjadril Otto Opálka – neskoršie náš spolubrat, ktorý sa rozhodol pre kňazstvo na základe jeho smrti – povedal: „Janko pomaly vo väzení zomiera.“
Preto milí bratia a milé sestry si chceme uctiť nielen ten odpadový kôš na ktorom zomrel Janko, chceme si uctiť nielen to srdiečko, ktoré Janko Havlík dal svojej sestre pri návšteve veľmi tajne – v ústach ho preniesol a daroval jej ho. Chceme si uctiť nielen ten kabát a nielen tie zápisky, ktoré Janko Havlík zapísal tajne vo väzení a preniesol von, ale chceme si uctiť aj jeho sväté telo.
Otec arcibiskup, poverený otcom vizitátorom, práve Vy, ktorý ste najvyššia cirkevná autorita na tomto území, vy ste priniesli, vy ste uložili telesné pozostatky Janka Havlíka v tomto chráme a k verejnej úcte.
Je to veľký záväzok pre Misijnú spoločnosť, pre nás, aby sme na tomto pútnom mieste vytvorili prostredie duchovnej obnovy, aby sme tu vytvorili aj priestor, kde budú môcť ľudia prijímať sviatosti, kde sa budú môcť práve skrze Janka približovať viac k Pánu Bohu. Tak to Vám teda sľubujeme, že sa budeme o to snažiť.
A snáď ešte jedna myšlienka. Keď sme s Dankou (Mikulovou) a Katkou (Ondrušovou) a s vtedajším vizitátorom Jozefom Nogom boli prvýkrát u vás a úradne sme Vám predniesli žiadosť, pamätám sa na Váš úsmev, s ktorým ste povedali: „A to myslíte vážne?“ (potlesk) Ale hneď potom, ako sme sa všetci prejavili, oduševnení za Janka, potom ste skutočne dali líniu, že ideme po línii mučeníckej a budeme dokazovať mučeníctvo.
A v mene otca vizitátora a v mene celej Misijnej spoločnosti chcem poďakovať Vám aj celému tímu ľudí, ktorých ste menovali do komisií, ktorí sa venovali nezištne tejto kauze beatifikácie na diecéznej úrovni. A takisto chcem v mene spolubratov poďakovať aj otcovi Nogovi, ktorí do toho išiel, aj otcovi vizitátorovi Tomášovi, ktorý takisto oduševnene pracoval a všetkým tým desiatkam šudí, ktorí na tomto všetkom pracovali – veľká vďaka.
Kiež skrze Janka Havlíka sa Boh bude môcť dotýkať mnohých tisícov a tisícov ľudí na celom svete. Živý Boh. [...]
Ján Havlík
Rodák z Duboviec Ján Havlík, seminarista Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, prežil pre vernosť Kristovi 11 rokov v uránových baniach, lágroch a žalároch československého gulagu. Zomrel na následky mučenia. Pápež František 14. decembra 2023 schválil dekrét o mučeníctve Jána Havlíka. Slávnosť blahorečenia sa konala 31. augusta 2024 v Šaštíne.
